Rok kedy som našla samú seba (časť 3.)

Zásielku, ktorá obsahovala tie cenné fotky som odoslala a odišla domov. Čo ďalej? Samozrejme pokračujem v chudnutí, i keď som bola na 59 kilách, ešte to nebola dream váha. Najprv však nasledoval týždeň odpočinku od fitka, ktoré mi naordinoval Mišo. Ten sa však predĺžil na dva. Po tých dvoch týždňoch necvičenia som sedela za počítačom a ani neviem ako, skončila som nad fotkami bikini fitnessiek a vtedy mi to napadlo... "Za tri mesiace si schudla slušnú váhu, je pravda, že posledný mesiac bol veľkým testom tvojej trpezlivosti, odhodlania, sily a vôle, ale dala si to. Nariekala si, že si vyčerpaná, unavená, že máš toho plné zuby, ale tvoje telo sa ti páči a celý ten blázninec, ktorý vyžadoval 1000% koncentráciu a disciplínu sa ti vlastne páčili. Páčilo sa ti, že si mala režim, že si mala cieľ, že si mala sen.". Pozerajúc sa na tie baby, napadla mi myšlienka: DÁM SA NA TO AJ JA! Predstava bikini fitness baby, predstava zdravého, funkčného tela a držanie sa novej životnej filozofie - cvičenia sa mi veľmi páčila. Michal mi pripravil tréningový plán a stravovacie inštrukcie na nasledujúce tri mesiace a dala som sa na ďalšie cvičenie, už sama. 

Prešli asi dva týždne od ukončenia súťaže, pomaly by mali byť i výsledky, ale zasielajú mail len výhercovi. Odchádzam s kamarátkou ku kamoške do Prahy. Je sobota, asi jedna v noci a my sedíme s Evou v kuchyni a vykecávame. Idem na maily, aby som tam niečo pozrela a vidím tam nový mail z piatku. Odosielateľ Muscle&Fitness... Prestávam dýchať... Klepú sa mi ruky, srce mi bije ako sa mu zachce... Otváram mail... a v ňom:

Myslím, že vreštím, áno vreštím! Čítam z nova, nadávam, čítam znova, pištím, vreštím, nadávam, nadávam, vreštím. Už vreští aj Eva, už vreští aj Linda, ktorú sme zobudili. Nadávam, opakujem, že tomu nemôžem uveriť. Volám mame (1:35 v noci), volám sestre, píšem Mišovi. Vreštím...

Ráno som vstala s neskutočným pocitom. Na facebooku to muselo byť, veď som tam na svojom súkromnom profile zdieľala pocity a postupy z celého môjho chudnutia. Chodia mi gratulácie a ja celú cestu domov z Prahy, celý deň, celú noc a celý nasledujúci deň nemôžem uveriť tomu, že som to vyhrala. 

23. 6.2014 zakladám moju fanpage na facebooku. Prvý fanúšikovia sú samozrejme moji známi, potom ich známi a neskôr sa k nim pridávajú ľudia úplne cudzí. Dnes vás je presne 952 a ja mám radosť z každého jedného z vás. Denne mi chodia správy, gratulácie a ďakujete mi za to, že vás motivujem. Žiadate ma tiež o rady, píšete mi vaše životné príbehy a ja vám za vašu dôveru ďakujem. Keby ste len vedeli ako vy pomáhate mne už len jedným lajkom, nehovoriac o tých správach. Dodávate mi neskutočne veľa sily! Ďakujem...

5.7. 2014 odchádzam na stretko s ostatnými výhercami súťaže, s redakciou a s ostatnými hosťami. Stretávam sa s Ľudom Majorom, Alexandrom Bačinským, Milanom Jablonským, Ivanom Machom, Jurajom Višným, Ivetkou Kuglerovou, Marianom Čambalom, zvyšným tímom časopisu a s ostatnými výhercami. 

Bolo to neskutočné! Celý čas panovala priateľská, uvoľnená nálada. Spoznala som skvelých ľudí, skvelo sme sa porozprávali, bolo o nás postarané perfektne. Tie príbehy nás výhercov ma dostali, vedela som dobre, čím si všetci prešli... Neskutočne ma tešil i rozhovor s p. Jablonským, Bačinským, Višným a p. Ivanom Machom. Sú to predsa legendy. Mali ste ma vidieť, keď som sa rozprávala s Ivetkou Guglerovou, dievčaťom, ktoré malo tiež nadváhu, začalo cvičiť a za pár rokov sa z nej stala majsterka európy v bikini fitnes. Nebudem tu však písať celý program a všetky zážitky. Skĺbim to potom do nového článku ;). Btw, na dnes už končím, dlhé články predsa nikoho nebavia :). Pokračovanie nabudúce ;).

Rok kedy som našla samú seba (časť 2.)

Keď sa mi Mišo ozval povedala som si, že stretkom s ním nič nestratím, max sa niečo nové naučím. S Mišom znela pôvodná dohoda tak, že s ním budem cvičiť mesiac. Nakoniec z toho boli 4 mesiace, vrátane prípravy na súťaž, o ktorej sa mi ani nesnívalo, keď som toho 28-ho decembra sedela doma a tlačila do hlavy marlenku. Jedného dňa som prišla do fitka na tréning a Mišo na mňa vytiahol nápad s účasťou v súťaži časopisu Muscle&Fitness, ktorá sa volala Do formy s M&F. Výsledky s Mišom boli dobré, neplánovala som prestať, tak som si povedala WHY NOT?! Pofotila som sa, odmerala, odvážila, poslala to do redakcie, zaplatila štartovné a šlo sa do toho.

Najprv som tú súťaž nebrala práve vážne. Samozrejme som sa vždy pohrávala myšlienkou, kedy som sa videla s trofejou v ruke, v článku, v časopise, ale vždy som ju zahnala tým, že to sa mi nemôže predsa podariť. Študovala som príbehy starých účastníkov a stále som myšlienku výhry zahrala tým, že to nemôžem dať. Lenže tá predstava výhry ma stále viac pohlcovala. Stále viac som si predstavovala, aké by to bolo vyhrať to, až som už na nič iné nemyslela. Dokázala by som tým niečo sebe, aj tým, ktorí vo mne neverili. Nebolo to jednoduché, často som sa chvela od únavy, ležala vo fitku na koberci a dychčala. 

Menila som prácu z recepčnej na inú. No stále som bola recepčná, čo ťahala dvanástku dennú, potom dvanástku nočnú a popri tom som sa zaškolovola v novej práci, kde som si odkrútila riadnu pracovnú dobu +- hodinu. Jeden deň som šla na dvanástku do hotela, 7-19:00 a pak na tréning. Na ďalší deň som šla do novej práce 9-17:00, od 17:30-18:30 som mala tréning a od 19:00-7:00 som mala nočnú. Vážené dámy a páni, neskúste mi ešte niekto povedať, že nemáte na tréningy čas. Ak mi niekto z mojich priateľov povie, že nemá čas, ja si len hryziem do jazyka. Mne nikdy nehovorte, že nemáte čas! ;) Medzi dvomi prácami, z toho jedna bola nočná 12tka som mala dve hodiny čas, aj to som hodinu cvičila, štvrť hodiny som sa sprchovala a trištvrte sa presúvala. Neexistuje dôvod "nemám čas", ak nemáš makaj vtedy, keď by si mala odpočívať, aj keď je to jediná sekunda, kedy môžeš vydýchnuť. Chceš výsledky? Obetuj! 

Keď začali dvojfázové tréningy, rozumej ráno hodinové kardio pred prácou a večer silový tréning po práci, naozaj to nebolo jednoduché. Každé jedno ráno vstať o piatej, aby som už o šiestej čakala pred bránami fitka, kedy ho otvoria a ja si odkrútim hodinový bajk, nebolo bohviečo. Nebudem sa hrať na hrdinu, bolo tak, že som vynechala, ale možno za tri týždne raz-dva krát, ale aj to kvôli tomu, že som nešla včas spať a nestihla sa zregenerovať. Stalo sa mi, že som si ráno o 5:40 krájala šalát do práce (lebo som to večer už nevládala urobiť) a rozplakala som sa. Z ničoho nič. Len som plakala, od únavy, od vyčerpania... Ale ani raz mi nenapadlo, že to vzdám, vedela som len, že to je za istým cieľom, ktorý chcem dosiahnuť a robím to len a len pre seba a či vyhrám, či nie, výsledky mi ostanú. Napriek tej námahe som bola šťastná ako nikdy pred tým. Ten pohľad do zrkadla, môj tréner a podpora mojich známych i neznámych, jednoducho resetli moje vyčerpané sily, nabili ma energiou, dobrou náladou, pocitom zadosťučinenia a šťastia. Tréning som mala 11x týždenne, ak nie silový, tak minimálne plávanie, či bike.

Prišiel koniec. Od Miša som dostala posledné inštrukcie, ktoré neboli len o odvodňovaní, ale i napríklad: natieraj sa dva týždne pred fotením, aby si mala peknú pokožku, choď ku kaderníčke, nenalíč sa príliš na fotenie... Tomu sa povie couch! Nie tým, čo si vypisujú na messengeri, keď robíte mrtví ťah a je riziko, že skončíte veľmi zle, ak to neurobíte správne. Tí "tréneri" nie sú tréneri. Sú to mrockovia, čo vás chcú zodrať i z kože, pri minimálnom úsilí. Cvičím rok, vidím ich dosť vo fitkách. Prisahám, trénerom by mali dávať i zložiť trénerskú prísahu o tom, že budú dbať na zdravie svojich klientov, pretože si uvedomujú váhu, náročnosť a zodpovednosť svojej práce. Sorry, odbočila som od témy... Vrátiac sa k nej, prišiel koniec súťaže a fotenie...

Po odvodnení, kúpeli v horúcej vode, atď. som ráno vstala, natiahla plavky, ktoré mi teraz už boli veľké, odtlačila gauč od steny, nastavila časovač a odfotila sa. Presnejšie, urobila som 300 snímkov, poslala ich na posudok Mišovi a keď mi odpísal, ktorá je ok a ktorú môžem poslať, sadla som na koberec tam, kde som bola. Hladná a smädná som dvihla telefón a zavolala sestre so slovami, "je koniec, hotovo..". Ona sa ma opýtala, či už niečo dobré jem. Vtedy mi trklo, že si už môžem dať. Posledné dni som totiž nemohla už ani solené, ani mliečne, aby ma to nenafúklo. Menu bolo kuracie na vode a listový šalát. Prišla som k chladničke, otvorila ju, lenže tam nič iné nebolo len šalát, tvaroh a pivo, ktoré som tam mala pre kamaráta. Pozrela som sa na ten Heineken ako keby som sa dívala na nahého Brada Pitta, vytiahla ho z chladničky a nechala zaznieť ten neskutočne lahodne znejúci zvuk otvárajúcej sa plechovky. Mňam! Pivo! Nemusím asi hovoriť, ako mi udrelo to jedno pivo do hlavy a ako sa zaprášilo nad 5 merci čokoládkami, čo mala spolubývajúca na komode a ktoré ma vábili celé dni a týždne. V živote nikdy som si tak čokoládu nevychutnávala. Sadla som na autobus, zobrala na usb fotky a motivačný list a šla som do Auparku. Dala som ich vytlačiť, kúpila obálku a šla do McDonaldu. Nie, nečítaš zle! Nebudem sa opekňovať, nebudem klamať. Zadelila som si veľké menučko i s McFlurry a pri tom pozerala na moje fotky a nešiel mi ten rozdiel do hlavy. Nešlo mi do hlavy, že som to ja, lenivá, hnilá stelesnenosť obžerstva. Zmiešané pocity, fakt. Samozrejme mi z toho kentusu ostalo zle jak psovi. Horko ťažko som sa prežraná dvihla s gučou v krku (neviem, či tam stál ten hambáč, alebo to bola guča z dojatia) a šla som na poštu. Prišla som k tete k okienku a povedala: " Teta, toto je veľmi dôležitá zásielka, pošlite to prosím prvou triedou, ale pred tým mi ju opľujte pre šťastie." Tetula na mňa pozrela, usmiala sa a bola tak zlatá a opľula ju :). Milovala som ju za to. Zásielka zaslaná!

Pokračovanie zajtra ;)

Rok kedy som našla samú seba (časť 1.)

Je 28.12.2013 a ja ani len netuším čo chcem v živote robiť, neviem čo ma v budúcnosti čaká, viem len, že mám 76 kíl, nafúknuté brucho, chuť na Kofolu, ktorú si v zápätí i nalievam, tlačím do seba koláče, nariekam nad tým, že ma tlačí špek. Bojím sa, či si kamaráti všimnú na Silvestra, že tie čierne šaty sú mi úzke, či budú pripomienky, keď si dám už pätnásty chlebíček. Je mi jasné, že budú, ale za tie chlebíčky to predsa stojí... Po hlave mi behá, že budem sama medzi párikmi, pretože sme sa pred dvomi rokmi rozišli s človekom, ktorého som ľúbila nadovšetko a odvtedy som si nikoho nevedela nájsť. Nemám si dať radšej tie nízke čižmy? Pri mojej váhe ma budú bolieť nohy v tých vysokých... Keď sa budem fotiť musím dvihnúť pekne hlavu, nech sa moje tri podbrady zmenia len na jednu veľkú... Nájdem si ja niekoho budúci rok? Nájdem si dobrú prácu budúci rok? Akú prácu vlastne chcem? Bude mojim zmyslom života naďalej jedlo, vysedávanie pred telkou, prdenie pod paplón a nariekanie nad samotou? Bohvie... Mala by som asi začať cvičiť...

Toto boli moje úvahy pred rokom, toto som bola ja...

Prvý január a sedím u mojej babky na novoročnej návšteve s rodinou. Pozerám na chlebíčky a vravím si: ´Natlačím do seba ešte čo to dá, keď sa zajtra vrátim do Bratislavy začínam cvičiť.´ Na silvestrovskej party som sedela ako jediné slobodné dievča a pozerala na moje kamarátky, ktoré žiarili v krásnych sexi šatoch a usmievali sa. Smiala som sa aj ja, bavila som sa aj ja. Ale predsa sa z času na čas prebojovala tá nechutná myšlienka, ktorá sa vkrádala často, a povedala: "Aj ty by si tak mohla vyzerať, polož ten pagáč!". Nepoložila som ho, nepoložím ani tento u babky. Bude to posledný...

2.1.2014 - Pustila som sa do toho! Dutá, neinformovaná, bez vedomostí, skúseností, konkrétnych plánov, len s veľkým snom bez konkrétneho čísla. Nevedela som kde budem cvičiť, nevedela som čo mám jesť, nevedela som koľko, ako, prečo, s čím... Začalo to klasikou, hladovaním, pokračovalo to bolesťou hlavy, slabosťou a chúťkami. Ale na moje veľké počudovanie, odolávala som. Peniaze na fitko neboli a ja som veľmi ochotne prijala výhovorku ako 90% žien s ktorými sa teraz bavím: Nemám peniaze. To, že sa dá cvičiť i doma som vedela, ale prečo by som sa mala vzdať výhovorky, keď ju mám a je tak fajn?! Tak som radšej len nejedla. Prešli dva týždne, tri, večne hladná, slabá... Potom prišiel kamarát a vraví mi, neverím, že nenaškriabeš peniaze  na založenie členstva v tom fitku, poď, založ si ho a ideš do toho. Prešiel deň, rátala som korunky, nazbierala posledné prachy, obula sa a šla do toho fitka. Prišla som tam, položila občiansky na pult a povedala: "Chcem členstvo!". Vyplatila moje posledné prachy a cítila sa pri tom ako nedobitný hrdina. Prišla som domov s výškrnom a bojovou náladou. Šlo sa bojovať!

Cvičila som pár dní, svalovku som mala aj na ušiach, v každej voľnej chvíli som hľadala informácie o strave, ale bolo to na prášky. Informácie si protirečili. Jeden odporúčal rátať prijaté kalórie v porovnaní s vydanou energiou, ďalší, že je to zbytočné. Jeden článok vravel, že nemám jesť po šiestej, ďalší, že kľudne smiem, dokonca sa našli také, ktoré kázali nejesť vôbec a pred spaním sa natlačiť. Bola som bezmocná, hladná, ubolená. Všetko som to popisovala i na svojom starom blogu.

Jeden deň si idem na facebook a tam správa od nejakého, už na prvý pohľad jasného týpka. Začínam čítať... Chalanko je nejaký tréner Mišo Duchoň a navrhuje mi tréning free of charge s úvodnou konzuláciou. Vraj ak sa mi bude pozdávať, čo tak skúsiť s ním tréningy. Andy, moja skvelá priateľka mi povedala, že nemám čo stratiť. Mala pravdu... Len som získala...

Pokračovanie nabudúce (zajtra)....

» Chceš získať okamžitý prístup k mojím NAJLEPŠÍM radám, tipom a technikám, ktoré mi pomohli zdravo schudnúť neuveriteľných 16 kíl za 3 mesiace bez otravných diét a hladovania? Podelím sa s tebou o to najlepšie a budem sa venovať len tebe. To všetko takmer zadarmo.  KLIKNI SEM » 

Môj verejný sľub

Ahoj vospolok,

včera som vám na mojej fb page spomínala vo večernom statuse verejný sľub, ktorý som položila. Tak vám o ňom poviem viac. 

Každý z nás hľadá v živote svoje miesto, niekto vie od mala, čo chce robiť, niekto sa hľadá celý život. Ja som sa už našla. Svoju radosť, šťastie, energiu, elán som našla v športe, v posilovaní, v zdravej strave, vo fitness. A som šťastná, že konečne viem, čo v živote chcem robiť. To som vám už vravela, že chcem skúsiť bikini fitness súťaže. I s myšlienkou trénerstva a vyživovej poradkyne som sa pohrávala. Včera som bola na evente Fitnessa, kde som stretla neskutočných ľudí. Bola som chvíľu súčasťou neskutočnej komunity ľudí, ktorí milovali to isté, ktorí boli fanúšikmi toho životného štýlu, ktorý som si zvolila i ja. A musím vám povedať, že ma to neskutočne nabilo energiou a elánom. Bola to neskutočná akcia, s neskutočnou atmosférou, fasa ľuďmi a takou dávkou motivácie, že dovi. Prišla som domov, vykračovala som si jak pani, asi 20cm nad zemou. Ešte keď som bola vo výťahu, som zavolala spolubývajúcej nech sa zídu v kuchyni a nech naleje každej vodku (nebudem to prikrášlovať, museli sme si na to symbolicky pripiť). Prišla som domov, baby ma čakali podľa inštrukcií. Chytila som pohárik a predniesla verejný sľub: 

"Ja Monča Ludasová, verejne sľubujem a prisahám, že si do konca marca 2015 spravím trénerský kurz a budem žiť svoj sen! Budem trénovať, pripravovať sa na súťaže a už nikdy nedovolím nikomu, aby ma urážal v práci a skákal mi po hlave. Budem robiť čo ma baví a napĺňa a užijem si každú chvíľku života!". 

Baby ma smrteľne vážne počúvali a s radosťou si so mnou na to štrngli . Šupli sme tú vodku do seba a potom som im ešte hodinu rozprávala o tej Fitnessa akcoške. Na ďalšiu už idú so mnou . Takže decká, verejne to sľubujem i vám, prajníkom i neprajníkom, priateľom, známim, fanúšikom. 

» Chceš získať okamžitý prístup k mojím NAJLEPŠÍM radám, tipom a technikám, ktoré mi pomohli zdravo schudnúť neuveriteľných 16 kíl za 3 mesiace bez otravných diét a hladovania? Podelím sa s tebou o to najlepšie a budem sa venovať len tebe. To všetko takmer zadarmo.  KLIKNI SEM » 

Včera nám Ironman Mišo Truban rozprával na akcii o tom, čo ho motivovalo k tomu, aby vydržal. Jednou z motivácií bola fľaša vína, ktorú si kúpil ešte počas prípravy a povedal si, že ju vypije, až keď bude po pretekoch. Ja som dnes ráno bola v obchode a uvidela som tam túto čokoládu. "Nesnívaj svoj život, ži svoj sen!" Ne nekúp ju Toto bude moja fľaša vína, ktorú si postavím na stôl v práci, poslednej, kde pracujem pre niekoho iného. Toto bude moja motivácia (jedna z mnohých) a toto bude moja odmena po úspešnom ukončení kurzu! 

Ďakujem za vašu doterajšiu podporu, dúfam, že nás tu i na fb bude stále viac a budeme si navzájom pomáhať, motivovať sa a podporovať.

Monika

» Chceš konečne zmeniť svoje telo, zbaviť sa tuku, vyformovať svoju postavu a konečne nadobudnúť sebavedomie po akom túžiš celý život?  Podelím sa s tebou o to najlepšie a budem sa venovať len tebe a to rovno tri mesiace! To všetko takmer zadarmo.  KLIKNI SEM »