Čo mám nové a prečo presúvam súťaženie o rok

Ahoj, ahoj mládež,

v prvom rade ďakujem za navštevovanie ako facebook fanpage, tak i blogu. Veľmi si vážim Vašu vernosť a podporu. 

Ak ste otvorili tento článok je zrejmé, že vás zaujíma, prečo posúvam svoju účasť na bikini fitness súťažiach. Pôvodne som chcela ísť už na tohtoročné jesenné, žiaľ, musím to o rok posunúť...Nie je to práve dobrovoľné. Keďže je to na dlhšie ako jeden post na facebooku, rozhodla som sa, že o tom napíšem článok.

Tak veľmi som chcela a stále chcem súťažiť v bikini fitness, že ma od toho nemohlo odradiť nič iné ako zdravotný problém, ktorý by mi obmedzil prípravu. Nuž, stalo sa...

Presne pred dvomi mesiacmi som sa poriadne nezahriala pred tréningom a pri skoku do diaľky z miesta som si vykĺbila koleno. Jednoducho som skočila tak ďaleko a tak nepripravená, že to môj členok nezvládol, záťaž prešla na koleno a to jednoducho vyskočilo. Chvála Bohu, pri slow motion ceste na zem mi ruplo naspäť, ale bolesť to bola neskutočná. Chvíľu som si poležala na zemi s vyrazeným dychom od bolesti, dotrénovala kamošku a šlo sa na pohotovosť. Sama som si to odkrivkala a musím povedať, že tam bola veľká sranda, s Dášou (spolubývajúcou) sme sa tam celkom narehotali, aj keď to bolo nemiestne :). 

Nuž prišla som na rad ja, vyskočila som si na lehátko, mladá lekárka mi koleno ohmatala a poslala ma ešte na rontgen. Tam ujo zahaluzil, že mi to musí "odfotiť" druhý krát, vraj to mám asi prasknuté. Do riti by mi strúhaný vlas nestrčili, tak ma vystrašil, že som nadobro docvičila. Samozrejme tomu tak nebolo, len ešte zrejme sníval svoj sen, z ktorého sme ho zobudili, keď sme mu zaklopali na dvere. Doktorka skonštatovala, že to mám len natiahnuté, vraj sa to zahojí. 

V čakárni na pohotovosti :)

Sranda bola, že som na druhý deň mala mať trénerské školenie s praktickými cvičeniami. Baby na byte ma odhovárali od toho, aby som šla, mala som tú nohu riadne opuchnutú a bolela jak šľak. Moja odpoveď znela len tak, že sa do tých Piešťan odtrepem, aj keby som mala ťahať svoje hrubé črevo za sebou.

Prešiel mesiac, trénerský certifikát odvtedy vo vačku, držala som (a stále držím) tréningy s klientmi neustále, denne i 6-7 niekedy. Lenže noha sa nejak nehojila, už tak neopúchala, už tak nebolela, ale ani za Boha ju úplne nevyrovnám, ani nezahnem viac ako na 90°. Po veľkom odkladaní (moja vina) som sa prinútila ísť k ortopédovi. Nebudem klamať, odkladala som to. Bála som sa vyslovenej diagnózy ako čerta. Z každej strany ma strašili mudrlanti typu: "...môj známy si vykĺbil koleno a lekár mu povedal, že docvičil na celý život,... no veru koleno nie je sranda,... veru, tam keď máš vodu si skončila...". Neznášam takých ľudí, väčší vyciciavač energie ani nepoznám. A síce moja odpoveď vždy znela, že JA BUDEM V PORIADKU, vždy ma vedeli zneistiť a vystrašiť. Nakoniec som sa však prinútila a k ortopédovi zašla. 

Ortopéd mi koleno poriadne povykrúcal, postláčal a skonštatoval, že mám prasknutý meniskus, takže musím ísť na laparoskopiu menisku. ´Dafaq, prečo tento nehovorí po slovensky?!´. "Nuž ujo, prelož že mi, čo to znamená, pretože to znie riadne desivo." A zrazu BANG, padlo slovíčko, ktorého som sa obávala najviac: OPERÁCIA. Tuším sa mi zahmlelo pred očami, myslím, že mi bolo treba i vracať a srdce mi búšilo ako keď som sa dozvedela, že som vyhrala Do Formy, len teraz tak nepríjemnejšie. Nasledovali otázky: "Je to nevyhnutné? Ako dlho budem out? Budem ešte niekedy cvičiť? Pretože viete pán doktor, ja chcem byť bikini fitnesska, ja som trénerka, neexistuje, aby som skončila s cvičením!". Lekár mi povedal, že to nie je nič katastrofálne a s cvičením budem môcť po preliečení pokračovať a tá bikini fitnesska veru budem. "Ohm, tak toto je to čo som chcela počuť. A koľko budem teda out, pretože pohyb je moja droga, či ako to tí športovci vravia... :)".

Takže, to ako dlho budem out sa zistí až na operácii. Sú dve možnosti, buď je meniskus prasknutý v strede, vtedy je postup taký, že sa z neho kus odstráni a do dvoch týždňov som skoro ako rybyčka. Alebo je prasknutý z boku, to mi ho musia šiť a rekonvalescencia je tak 6 týždňov. A teraz, sú dve možnosti. Buď sa v tej ordinácii zosypem a úplne sa opustím, mysliac na možnosť B - 6 týždňov v riti, čo klientky, čo moja príprava, čo moji fanúšikovia, čo moje nohy, čo môj pohyb... Alebo: OKEJ, PARÁDA, NIEČO NOVÉ, NOVÁ VÝZVA, NOVÝ TEST ODOLNOSTI A ODHODLANOSTI, NOVÉ SKÚSENOSTI A BTW, UJO NETREP, BUDÚ TO DVA TÝŽDNE, ZREHABILITUJEM A BUDEM TOPKA, LEPŠIA AKO SOM BOLA DOTERAZ! Takto jednoduché to je! Najjednoduchšie na svete, jednoducho prepni svoje zmýšľanie. Dac ol ;). 

Prišla som domov s úplným pokojom na duši a s papiermi na vyšetrenie na predoperačné. Termín operácie znel 11.3., ale pred tým bolo potrebné ísť na vyšetrenie moču a krvi. Potom s  výsledkami deň pred operáciou na predoperačné a 11ho už len ľahnúť na stôl. Dovtedy som si veselo trénovala klientov. Na krv a moč som šla, ale na operáciu už nie. V moči mi zistili nejaký zápal, zrejme z prechladnutia, takže sa operujúci rozhodol, že zákrok prekladá na začiatok apríla. No opustím sa? Nie! Aspoň dokončím program DÁŠ TO TIEŽ! s babami, ktoré idú ako píly, aspoň môžem ísť na FIBO do Kolína (tiež bude článok). Ak som do teraz vydržala dva mesiace, tak už nejaké ďalšie dva dám. Proste sa nehodlám ani opúšťať, ani ľutovať, ani sa vzdávať. 

Noha ma momentálne nebolí, mám ju len proste zablokovanú. Bolí ma len, keď sa snažím jemne ju ponaťahovať, či poohýbať viac ako na 90°. Prečo to robím? Pretože nechcem, aby sa mi poskracovali svaly, či šľachy. Pekne ich aspoň takto posilňujem, ale všetko v rámci bezpečnej bolesti. Poviem vám, že som si na to moje krívanie už celkom zvykla, ale keď vidím ako si ľudia vo fitku dávajú výpady, či drepy, tak umieram od závisti. Neskutočne mi workout nôh chýba. Samozrejme ruky, chrbát, prsia a brucho idem ďalej, len trošku s obmedzenou pestrosťou cvikov.

No a aký je môj bojový plán? Je jednoduchý. Pôjdem na operáciu a po nej urobím všetko pre to, aby som sa zregenerovala čo najlepšie, aby som zrehabilitovala čo najlepšie a aby som bola zdravšia, funkčnejšia a krajšia (postupka podľa Miša Duchoňa) ako kedykoľvek pred tým :). Samozrejme všetko vrámci zdravého rozumu a úsudku, jeden úraz stačil. Pretože, ak máš cieľ, neexistuje zábrana, len v mojom prípade dlhšia cesta. Veď nemôže byť všetko v tvojom živote dokonalé, to nejde. Mne sa darilo s plnením môjho sna úplne dokonale. Nabrala som odvahu, začala robiť to čo ma baví, uživí ma, zviditeľní ma, mám rodinu, priateľov, ktorí ma podporujú, fanúšikov, ktorí mi fandia, ciele, sny, ktoré sa mi darí plniť. Nuž musela prísť prekážka, aby to bolo zaujímavejšie. Takto to bude viac cool, ak budem o rok na tom pódiu a budem vedieť, že som to dala i cez takýto defekt v ľavom kolene. Akokoľvek sadomasochisticky to znie, na tú operáciu sa i teším a za toto celé som i celkom vďačná. Odôvodním... Je to nová skúška odhodlania a výdrže, je to nová skúsenosť a pripomienka, že zdravie je len jedno. Verte mi, túto príučku si zapamätám navždy. A navyše, na rehabilitácii sa naučím nové ťahy, ktoré potom môžem využiť pri tréningoch s mojimi klientmi. Ušetrím na školení :D.

Príde ti na hlavu aká som pozitívna? Možno to fakt je šľahnuté, ale je pravdepodobné, že sa mi takto žije lepšie ako niekomu, kto sa len opúšťa, plače nad vlastným nešťastím a hľadá len negatíva. 

Ďakovačky:

Ďakujem mojej pravej nohe, že už dva mesiace maká na 190% :). Ďakujem všetkým, či so robili a robia starosti (netreba). Ďakujem mojim klientkám, ktoré makajú o 100 šesť a dosahujú tak super výsledky, dodávate mi veľa sily...

HOLD DOMLUVIL JSEM! ;)

Monika, ktorá vyhráva SAMA NAD SEBOU :)

» Chceš získať okamžitý prístup k mojím NAJLEPŠÍM radám, tipom a technikám, ktoré mi pomohli zdravo schudnúť neuveriteľných 16 kíl za 3 mesiace bez otravných diét a hladovania? Podelím sa s tebou o to najlepšie a budem sa venovať len tebe. To všetko takmer zadarmo.  KLIKNI SEM »